Pomôžem vám: hovoria o mne,  že som najlepší priateľ človeka že je vo mne ukrytá všetka múdrosť sveta.

 

JAR

Jar ide, jar ide, slnko vyjde.
Tam poniže mlyna, tam hustá vrbina,
dážď ju pokropuje, vietor povieva
a halúzky na stromoch rozvíja.“

    Podľa kalendára sa jar začína dňom jarnej rovnodennosti a symbolickým vynesením zimy z chotára. Na Smrtnú, inde na Kvetnú nedeľu, pripravili dievčatá slamenú figurínu, ktorú obliekli do ženských šiat, spievajúc ju nosili po dedine a nakoniec ju hodili do vody alebo spálili. Tieto figuríny sa volali „Morena“, „Marjena“, „Kiselica“, „Kiseľova žena“ a predstavovali zimu alebo obeť, ktorú ľudia obetovali zime. Na Kvetnú nedeľu ľudia svätili rozvité vŕbové prútiky – bahniatka, ktoré sa neskôr používali na liečenie chorých, pri búrke sa dávali do ohňa, aby do domu neudrel blesk, ochraňovali dom pred pohromou a chorobami. 

Na Zelený štvrtok sa prvý raz vyháňal dobytok na pašu. Ten mali chrániť pred strigami kríže, ktoré sa robili kolomažou na dvere stajní. Podobnú úlohu mali aj „rapkáče“, s ktorými behali hlavne deti po dedine a tiež vyháňali zlé sily.

Na Veľký piatok sa najmä dievčatá kúpali v potoku, aby boli krásne, nemali žiadne kožné choroby a boli po celý rok zdravé. To sa však muselo diať pred východom slnka, lebo vtedy mala voda zázračnú moc.

  V nedeľu ráno po omši dávali ľudia posvätiť jedlá, najmä obradný koláč, zvaný na východnom a strednom Slovensku „paska“, ale aj vajíčka, maslo, šunku či klobásku.

    Veľkonočný pondelok bol a ešte stále je tým najkrajším dňom a to hlavne pre mládež. Chlapci chodili od rána po oblievačke, kúpačke a inde šibačke. To sa robilo preto, aby dievky boli zdravé a pekné celý rok. Za to ich štedro pohostili a obdarovali zdobenými vajíčkami – kraslicami. Večer sa zvyčajne konala tanečná zábava- veselica.

    Nesmieme zabudnúť, že jarné obdobie je dôležité aj pre poľnohospodársku prácu. Prvýkrát sa vyháňa dobytok na pašu, vyorie sa prvá jarná brázda na poli a prichádzajú na svet mláďatká zvierat. Stromy sa zaodejú do zelených šiat, oteplí sa a celá príroda ožije vtáčím spevom.

APRÍL    

    O apríli sa hovorí, že je to bláznivý mesiac. Ale verím, že nebude pre Vás novinkou ani to, že apríl je tiež mesiac lesov.
Lesov, ktoré sú domovom nielen pre stromy, ale i mnohé iné rastliny a samozrejme veľké množstvo menších či väčších živočíchov. Vedeli ste, že lesy pokrývajú skoro polovicu nášho Slovenska? Áno. Máme ich veľa, ale aj tak by sme si ich mali chrániť, starať sa o ne.

A aj preto je apríl mesiacom lesov.
V týchto dňoch je už slniečko štedrejšie na svoje lúče a celá príroda sa prebúdza z dlhého zimného spánku. Iste ste si to všimli aj Vy. Rozzelenala sa nielen tráva, ale aj na stromoch sa začali objavovať prvé púčiky, listy a kvety. A ranná cesta do školy je tiež veselšia keď nás sprevádza spev vtáčikov.
Od dávna v našich krajoch zelený konárik predstavoval nastupujúcu jar a po nej leto. V jarných zvykoch sa tieto konáriky volali: máj, májik, leto, letečko, lesola, hájik a podobne.

V mesiaci apríl má svoj deň aj naša Zem. 22. apríla je Deň Zeme

Marec je Mesiac knihy

Známy pedagóg J.A. Komenský povedal: „Nemilovať knihu, znamená nemilovať múdrosť a nemilovať múdrosť, znamená stávať sa hlupákom.“

    Už tradične mesiac marec spájame nielen s príchodom jari, ale i mesiacom knihy. Kniha najväčší priateľ človeka od vynálezu kníhtlače patrí medzi neodmysliteľných spoločníkov mladých či starých. Prečo si Mesiac knihy pripomíname práve v marci?

    Mesiac knihy pripomíname od roku 1955. Podľa jednej verzie sa stal mesiacom knihy z komerčných dôvodov. Zvolili si to sami kníhkupci, lebo bola na jar malá návštevnosť v obchodoch. A marec práve preto, lebo v tomto mesiaci sa narodil a zomrel Matej Hrabenda, významný buditeľ, ktorý sa podieľal na šírení slovenskej knižnej kultúry.

Ako žila naša škola...

VIANOCE

Hej, decká ! :) Neviem ako vy, ale náš časopis stále spomína na ten skvelý deň, keď sme sa namiesto dejepisu, fyziky či telesnej výchovy zabávali v posledný deň pred sladkými vianočnými prázdninami. So svojou scénkou a básničkami sa nám predstavili napríklad aj deti z prvého stupňa ,šikovný spevák ľudových piesní Roland Guba s hudobným sprievodom Pani učiteľky Timčiskovej, či školská hudobná skupina Shock tweens band na čele s Pánom učiteľom Bartkom. Biblický príbeh o narodení Ježiška nám stvárnili šikovné deti pod dohľadom našich sestričiek.  Spolu sme si zaspievali, zabavili sa a potom HURAAAAA !! ..na sladké prázdniny :)

LYŽIARSKY VÝCVIK

V dňoch 8. – 12.2.2O1O sa žiaci 7. ročníka zúčastnili lyžiarskeho výcviku v Habure. Pedagogický dozor konali pán učiteľ Dembický a učiteľ Savka. Všetci to prežili v zdraví a mali super zážitky.

FAŠIANGY

         

Fašiangovo  –  Valentínsky ples

.       

 

 

Školská hudobná skupina    

    Ako iste viete na našej škole máme okrem iných tradičných krúžkov aj jeden úplne nový. Je to hudobná skupina Shock Tweens Band pod vedením pána učiteľa Bartka. Žiaci aj s učiteľom sa pravidelne stretávajú a nacvičujú piesne, ktorými dopĺňajú program každej školskej akcie. My sme sa za nimi vybrali a urobili sme s nimi malý rozhovor.

My: Spievate aj svoje piesne alebo len piesne iných, známych interpretov?

My: Tak prajeme veľa úspechov, nech sa vám darí. Ďakujeme za rozhovor.     Hviezdoslavov Kubín

Európa v škole  

Zabav sa

Zabaviť sa môžeš na tejto stránke:

www.pauzicka.sk 

Zasmej sa      

 

Keď slimák prechádzal cez cestu, zrazila ho korytnačka. Prebral sa v nemocnici a tam sa ho pýtajú, ako sa to stalo.
-"Nespomínam si, zomlelo sa to tak rýchlo!"

Malá korytnačka lezie na strom a spadne.
Znova sa otrepe a skúša zase liezť. Po chvíli zase spadne.
Takto to skúša ešte párkrát a vždy spadne.
Zo stromu ju pozorujú vrabec a vrabčica a rozprávajú sa:
"Počúvaj, nemali by sme jej už konečne povedať, že je adoptovaná?

 

Sadnú si dva slony na plot:
"Aký je čas?"
"Čas vymeniť plot!"

 

Zaspievajme si

Kristína- Horehronie

 

 

Keď sa slnko skloní na Horehroní,chce sa mi spievať, zomrieť aj žiť.                                                                      

Keď sa slnko skloní na Horehroní,

túžim sa k nebu priblížiť.

Na tráve ležím a snívam,

o čom sama neviem.

V tom vánku,čo ma kolíše,

keď je slnko najnižšie.

 

Najkrajšie stromy sú na Horehroní,

to tiché bratstvo vraví mi poď.

Sem sa vždy vrátim,

keď ma niečo zroní.

Vravia to stromy z pliec to zhoď.

Na tráve ležím a snívam,

o čom sama neviem.

V tom vánku,čo ma kolíše,

keď je slnko najnižšie.

 

oh-oh-laj-laj--......

 

Keď sa slnko skloní na Horehroní,

tam niekde v ďiaľke náš zvon zvoní.

Keď má ma to bolieť,

tak nech ma bolí,

raz sa to stratí do čiernej hory.

 

Na tráve ležím a snívam,

oči tíško plačú,

V tom vánku,čo ma kolíše,

keď je slnko najnižšie. (2x)

 

la-la-la--.....

 

Najkrajšie stromy sú na Horehroní

 

 

Trochu športu- olympijské hry

 

 

 

Olympijské hry boli celogrécke súťaže pravidelne usporadúvané v starovekom Grécku raz za štyri alebo päť rokov v auguste alebo septembri ako pocta Diovi v Olympii na Peloponézemedzi rokmi (najneskôr) 776 pred Kr. a (najskôr) 393 (po Kr.)

Prvá známa olympiáda sa konala v roku 776 pred Kr. a je zároveň prvou datovanou udalosťou gréckych dejín a počiatkom gréckeho kalendára. Skutočný pôvod hier je opradený mýtmi a legendami.Olympijské hry mali veľký význam, pretože upevňovali národnú jednotu Grékov, ktorí boli rozdelení na množstvo kmeňov. Hry sa konali každých 4 alebo 5 rokov v spojení s najdôležitejším sviatkom Olympie, čiže oslavami boha Dia.Olympijské hry modernej doby sú vrcholné medzinárodné viacšportové podujatie konajúce sa každé dva roky v podobe zimných olympijských hier a letných olympijských hier. Nadväzujú na tradíciu starogréckych olympijských hier, ktoré sa konali v Olympii na Peloponézskom polostrove. Ich zakladateľom bol podľa povesti Herakles a patrili k štyrom najväčším starogréckym slávnostiam.Prvé olympijské hry modernej doby boli otvorené v roku 1896 symbolicky v Grécku v Aténach po prijatí príslušného návrhu baróna Pierra de Coubertina roku 1894 v Paríži, kde zároveň vytvorili Medznárodný olympijský výbor. Na prvej olympiáde sa zúčastnilo 13 krajín. O štyri roky neskôr prijal športovcov Paríž. Hry sa nekonali len vo vojnových rokoch 1916, 1940 a 1944. Okrem toho sa konali tzv. neoficiálne vyhlásené olympijské hry v roku 1906 v Aténach.

Zimné olympijské hry sa konajú od roku 1924 a letné od 1896. Letné paraolympijské hry sa konajú od roku 1960 a zimné od roku 1976.

  

Olympijské symboly

Olympijské symboly sú znaky vyjadrujúce olympijské myšlienky a univerzálnosť olympijského hnutia, jeho úlohy a ciele.

Rozličujeme:

→ Najvyššie symboly olympijského hnutia (olympijský symbol, vlajka, heslo, hymna)

→ Emblémy, znaky národných olympijských výborov (NOV) a organizačných výborov LOH  a ZOH

→ Maskoti

Najvyšším olympijským symbolom sú olympijské kruhy, ktoré sú vzájomne prepojené. Pať kruhov predstavuje päť kontinentov spojených olympijskou myšlienkou, šesť farieb (vrátane bieleho podkladu) farby všetkých národov sveta. Existuje všeobecný názor, že kruhy predstavujú jednotlivé kontinenty, ale nieje to tak. Barón de Coubertin vnímal kruhy a farby ako dva nezávislé symboly a MOV výslovne uvádza, že žiadny z kruhov nereprezentuje konkrétny kontinent. Olympijské kruhy sú súčasťou olympijské vlajky, ktorá má biely podklad a v jej strede je umiestnených päť olympijských kruhov.

 

V spolupráci s pánom učiteľom Cepkom,sme pre vás pripravili súťaž. Zapojiť sa môžete všetci a správne odpovede prosíme odovzdať pánovi učiteľovi Cepkovi.

Súťaž

1.Kedy sa konali prvé olympijské hry?

         A.) 1845     B.) 1896     C.) 1900

          A kde?

2.Kde sa konali posledné zimné olympijské hry?

          A.) 2008 Peking   B.) 2006 Turín     C.) 2010 Vancouver

3.Koľko olympijských medilí získalo Slovensko na posledných ZOH?

          A.) 3     B.) 4     C.) 6

 4. Ako sa umiestnili Slovenskí hokejisti na posledných ZOH vo Vancouveri?

          A.) 3. miesto     B.) 4. Miesto     C.) 5. miesto

 

Našim učiteľom 

Deň učiteľov

"Komukoľvek môžeš pomôcť, pomôž rád. Veď dávno sa hovorí, že slúžiť a pomáhať sú vlastnosti vznešených ľudí."
J. A. Komenský

 
28. marec sa u nás pokladá za sviatok všetkých pedagogických pracovníkov. Je spätý s menom učiteľa národov - Jana Amosa Komenského. Tento veľký pedagóg svojou pedagogickou činnosťou i náhľadmi sa zaradil medzi významné osobnosti v dejinách myslenia. Bol jedným z prvých bojovníkov za poskytnutie vzdelania ľuďom bez rozdielu pohlavia, rasy a sociálneho postavenia. Prebojúval ideu názorného vyučovania, žiadal psychologickejší prístup k vyučovaniu i k samému žiakovi. Okrem potreby všeobecnej školskej dochádzky, vyučovania v materinskom jazyku

, vyslovil aj požiadavku prirodzenej výchovy, pedagogického realizmu, ako aj ďalšie pozoruhodné myšlienky o škole a učiteľovi. Bol hlboko presvedčený o tom, že dobrá škola robí človeka lepším.
V jeho ideách, humanizácii a demokratizácii školy pokračujú učitelia i dnes. I napriek tomu, že prežívajú dobu, ktorá školstvu príliš nepraje, záleží im na tom, aby pripravili do života vzdelaných schopných mladých ľudí. Prácu učiteľa si však mladí vedia oceniť až keď dospejú. Vtedy skutočne ohodnotia vzťah, ktorý k nim učitelia mali. Spomenú si na pohladenie pani učiteľky v materskej škole, ktorá suplovala ich mamu. Spomenú si na pani učiteľku, ktorá ich trpezlivo učila čítať a písať a otvorila im tak cestu k poznávaniu.
Spomenú si na pani učiteľky a pánov učiteľov, ktorí na nich boli prísni a pomohli im vniknúť do tajov matematiky ,

 poznania prírodných zákonov, nádhery literatúry a naučili ich aj spievať a športovať. Uznávajú, že pripravili svojim učiteľom radostné, ale i ťažké chvíle, že ich práca nekončí zvonením a že aj ich učitelia majú vlastné rodiny, vlastné deti, o ktoré sa treba tiež starať.
Takýmito návratmi do žiackych a študentských čias si vytvárajú obraz o poslaní učiteľa, jeho zodpovednej práci, za ktorú patrí všetkým učiteľom

úprimná vďaka.                                                 Redakčná rada

Niečo na záver 

Dúfame, že sa Vám páči náš školský časopis, ktorý sme začali publikovať aj v internetovej forme. Ak máte nejaké nápady na vylepšenie alebo nejaké prípomienky, stačí ak ich predložíte redakčnej rade.

 

Keďže sa k nám blíži jar, rozhodli sme sa, že na záver Vám ponúkame aj niekoľko jarných básničiek.

 

Bahniatka
Vietor má rád bahniatka,
ofúka ich, pohladká.
Ofúka ich: – Čo vás bolí?
Nie je vám tu smutno v poli?
- Nie, veď sú tu vtáčatká,
podbeľ, jarná pozlátka.
Kvitnú lúky, kvitnú polia,
od krásy až oči bolia.

Jarné zlato
Na jar zlaté dukáty
popadajú do trávy.
Niektoré sú húsatká
a niektoré púpavy.

Odkaz
Slniečko, povedz, príde už škorec?
Aj tejto jari, tak ako vlani
Chystám mu domček na našej stráni.
Sneh sa už dávno v chotári tratí,
povedz mu, povedz, nech sa už vráti.

Dažďovanie
Čo to klopká? Kto ma ruší?
Pozriem von – a vonku prší!
Kvapky bežia po skle spolu
vedľa seba zhora dolu.
Fúkne vietor z nepohody,
šikmo šibú prúdy vody.
A keď sa dážď vyprší,
leží rovno v kaluži.

Hmla
Keď sa stratí svet
a zrazu ho niet,
keď zmizne náš dom,
topoľ za okno,
a keď pes šteká
z bieleho mlieka,
vtedy je isté:
ráno je hmlisté.

Jar
Prebúdza sa lúka, pole,
prebúdza sa hora,
zlietla zrána lastovička
do našeho dvora.

Na okienko prisadla si,
na okienko klope,
hor sa deti,
prvosienky sú už na priekope.

Kvapky
Padá dáždik, kvapká,
premokne mi čiapka.
Kvapi-kvapi-kvapi-kvapi,
mňa pár kvapiek neprekvapí!

Mláky
Napršalo vody veľa,
Jurko po nej bosý behá.
Čľap, čľapušky, čľapi, čľap!
Ja mám mláky veľmi rád.

Potôčik
Potôčik náš milý povedz, povedz nám,
odkiaľ že si prišiel do údolia k nám.
Spod skaly, spod skaly,
kvapôčky ma volali,
spod skaly, spod skaly,
nechcel som byť sám.

Fúkaj vetrík
Fúkaj, fúkaj, teplý vetrík,
ponad pole leť!
Pri potoku prebudil sa
prvý jarný kvet.
Prší, prší, drobný dáždik,
prší drobný dážď.
Zajtra ráno na pažiti
tráva bude rásť.

Slnko, slnko
Slnko, slnko, poď na naše líčka,
dáme ti vajíčka.
Otvoríme vráta,
dáme ti kus zlata.

Slnko, slnko, poď na naše vráta,
dáme ti kus mláta,
ešte kúštik máme,
i to ti ta dáme.

 

Redakčná rada