Milí žiaci,
tak a je to tu, konečne prišiel mesiac, na ktorý sa deti tešia celučký rok – mesiac splnených prianí. Veď koho z nás by nepotešila mäkučká perinka prikrývajúca stromy, strechy domov, ale hlavne kopce, kopčeky aj celkom malé kopčúriky? Kto z nás by odolal divému tancu snehových vločiek a strhujúcej hudbe pani Meluzíny? A čo tak vyskúšať, či dedko Mrázik má naozaj takú čarovnú silu, ktorá žblnkajúci potôčik prečaruje na najkrajšie ligotavé zrkadlo?
Nuž teda neváhajme, vytiahnime z pôjdov a pivníc našich nerozlučných kamarátov - sane, korčule, lyže, ktorí nedočkavo vyčkávajú na tento čas, aby sme nezmeškali ani jeden deň.
Zdá sa vám, že som ešte na nejakú radosť zabudla? Máte pravdu, k decembru patrí i vôňa ihličia, medovníčkov, pečených kaprov , vianočnej kapustnice a čojaviemčoho ešte. Ale i tajomné večery plné rozprávok, starých povestí a zaklínadiel, o ktorých sa dozvedáme z rozprávania starých a prastarých mám.
Ešte vždy vám niečo chýba? Žeby som na to najhlavnejšie neprišla? Samozrejme, všetci sa tešíme na chvíle, keď sa na nás usmejú darčeky v nevídanom množstve, v najrôznejších obaloch a tvaroch. Ale to nie je to najhlavnejšie. Najhlavnejšie sú chvíle, ktoré vieme darovať jeden druhému, čas, ktorý prežijeme spolu, lebo tým nás nemôže obdarovať nik, len my navzájom.
Tak čo, už sa tešíte? Napíšte nám alebo nakreslite a prineste nám, aké boli tie vaše Vianoce ako aj zážitky z prázdnin.
Zimné radosti
Ešte kúštik snehu – tak!
bude z teba snehuliak.
Z snehu celý ohľad smelý.
Veľká metla z ciroku
hompáľa sa na boku.
Ešte kúštik snehu – tak!
bude z teba snehuliak.
Z snehu celý ohľad smelý.
Veľká metla z ciroku
hompáľa sa na boku.
A okolo, ajajaj,zasnežený, biely kraj,
detí veľa, hŕba celá.
Sánky, lyže, korčule
v ruke držia premilé.
Biely sneh
Bolo snehu, bolo kriku,
pod oknami na chodníku.
Hulákali veľkí, malí
a sneh zhora len sa valí.
Plné uši kriku mám,
chcel by som byť chvíľku sám.
Postavím si snehuliaka,
takého, čo nehuláka.
Bolo snehu, bolo kriku,
pod oknami na chodníku.
Hulákali veľkí, malí
a sneh zhora len sa valí.
Plné uši kriku mám,
chcel by som byť chvíľku sám.
Postavím si snehuliaka,
takého, čo nehuláka.
Na saniciBelejú sa stráne snehom,
letia sánky dolu brehom.
Na sanici detská chasa
od radosti výska, jasá.
Na úbočí vedľa kriaka,
robia deti snehuliaka.
Všetci majú rumeň v líci,
je zdravé byť na sanici.
Biely sniežik
Biely sniežik poľahučky
vygumoval polia, lúčky,
niet čo trhať, niet čo kosiť,
svet je sťaby čistý zošit.
Biely sniežik poľahučky
vygumoval polia, lúčky,
niet čo trhať, niet čo kosiť,
svet je sťaby čistý zošit.
Rok čo rok k nám prichádzajú pomaly a najskôr nenápadne. Je to tak, najkrajšie sviatky roka sa opäť blížia, už môžeme počítať dni.
Radostné, čarovné, bohaté, pokojné, láskyplné.....Iba jediné sviatky v roku majú toľko prívlastkov – VIANOCE. Niet vari krajších sviatkov. Na Vianociach sú krásne už samotné prípravy na ne. V rodinách, v ktorých je láska a porozumenie, sú aj deti šťastné a spokojné. V týchto rodinách má celé vianočné obdobie, čiže aj čas na prípravu Vianoc, svojské čaro. Všetci sa dokážu zapojiť do spoločných prác nevynímajúc ani deti.
KEDY UŽ BUDÚ VIANOCE ?......Túto otázku vyslovujú všetky deti. Nekonečne dlhý čas čakania na deň, keď sa ozve vianočný zvonček, sa im snažím spríjemniť adventným kalendárom, ktorý deň za dňom odkrajuje predvianočný čas príprav.
Na Vianoce sa tešíme spolu s deťmi. Snažíme sa svojim blízkym pripraviť čo najviac radostí a prekvapení. Tajomstvá pri chystaní darčekov vyvolávajú sladké napätie a netrpezlivé očakávanie. So zvláštnou radosťou pripravujeme darčeky pre rodinu a milých priateľov, zamýšľame sa nad tým, ako pekný darček zabalíme, s deťmi sa púšťame do výroby ozdôb na stromček, plánujeme pečenie vianočného pečiva i prípravu vianočného menu.
A pretože nielen v duši, ale i všade okolo seba chceme mať „sviatočno“, zdobíme a krášlime svoje byty. Sviatočná výzdoba v oknách oznamujeme blížiaci sa príchod sviatkov. Príjemnú pohodu nám vyčarujú spoločne zhotovené vianočné dekoratívne drobnosti ako girlandy, vence nad vchodové dvere a svietniky, ktoré nám budú svietiť práve v deň, kedy.......
Kiežby to vianočné svetlo porozumenia a pokoja v nás zotrvalo čo najdlhšie. Bol by to najkrajší vianočný dar. Pričiniť sa oň musíme predovšetkým sami, vo svojom vnútri.
A ja Vám vinšujem na tie sväté hody,
hojnejších, pokojnejších a zdravších
rokov sa dožiť, ako ste sa dožili a prežili.
Od Boha lásku, od ľudí priazeň.
Na tamtom svete slávu nebeskú,
korunu anjelskú, aby ste mohli
všetci dosiahnuť.
hojnejších, pokojnejších a zdravších
rokov sa dožiť, ako ste sa dožili a prežili.
Od Boha lásku, od ľudí priazeň.
Na tamtom svete slávu nebeskú,
korunu anjelskú, aby ste mohli
všetci dosiahnuť.
Takýmto, alebo iným vinšom sa prichádzali z domu do domu predviesť, či ukázať vinšovníci na celom území Slovenska v čase najkrajších zimných sviatkov – Vianoc. Štedrý deň, podobne ako v ďalších krajinách, je bežne známy pod názvom Kračún. Buď sa odvodzuje od slova krátiť, alebo od latinského termínu creatio, označujúceho deň Ježišovho narodenia. Ide o to, že deň sa pomaly skracoval a noc sa predlžovala. Pôvodcom tohto všetkého bolo a je slnko.
V tento deň sa ľudia snažili konať len dobro, pretože kto ako robil v tento deň, tak mal konať po celý rok. Vraví sa, že kto v tento deň ráno nalačno kýchol, mal sa dožiť vysokého veku. Mágiou sú opradené celé Vianoce a v každom kúte Slovenska sú iné.
Večera sa začínala modlitbou a po večeri chodili po domoch pastieri, zavinšovali domácim dobrú úrodu, zdravie a pošibali ich prútom s vpletenou zelenou vetvičkou, ktorý im nakoniec odovzdali. Týmto prútom sa potom na jar vyháňal dobytok prvý raz na pašu. Prichádzali aj koledníci, jasličkári, menšie deti a Cigáni, ktorých domáci obdarovali potravinami alebo peniazmi. Do spríbuznených rodín chodili vinšovať len muži a chlapci:
„Vinšujem na toho Krista pána narodenie, žeby ste mohli hojnejšie, spokojnejšie tie rôčky dočkati, jak ste ich dočkali. Z poľa úrodu, v dome priplodu, lásku, svornosť, spokojnosť.“
No vinše boli niekedy aj zo žartovnou tematikou: „ A ja vám vinšujem, že na peci koláče počujem. A keď mi z nich nedáte, tak vám spadnú gate. A keď neveríte, tak vám spadnú aj nohavice.“
Malé deti vinšovali napríklad aj takto: „A ja vám vinšujem tak i tak, lebo ten čo ide zamnou nevie ani tak.“ Alebo:
„ A ja malý vinšováčik, vinšujem vám ako vtáčik. Korunku mi dajte, s Bohom ostávajte!“
Aj čas Silvestra – Nového roka je časom vinšov a prianí. Pranostiky, povery, drobné úkony a vinše sú tie isté ako na Božie narodenie. Platí však, že kto ako robil na Nový rok, tak mal robiť po celý rok. Po vinšovaní sa však chodilo skoro ráno. Ako vinšovníci boli vítaní najmä Cigáni, pretože mali priniesť šťastie.
K týmto sviatkom neoddeliteľne patrí aj Dedo mráz, vianočný stromček a darčeky. V každom kúte Slovenska sú rôzne. V minulosti deti dostávali len darčeky vyrobené ich rodičmi. Boli poväčšine z dreva, slamy či látky. Vianočné stromčeky sa zdobili ovocím a zeleninou.
Čo to cinká, čo to zvoní,
čože je to za krása?
Zvoní zvonček a náš stromček
v celej kráse jagá sa.
Celý žiari, celý svieti.
Pozdravme ho piesňou deti!
No my nielen spievať vieme,
a čo vieme, rozpovieme.
Ja viem spraviť z kociek hrad.
Ja v autíčku pretekať.
Ja sa učím autoznačky.
A ja z knižky Čačky – hračky.
Našu školu radi máme,
a keď treba, pomáhame.
Keď sa s pastelkami hráme,
vždy po sebe upraceme.
Obliecť sa už vieme sami
a jesť nielen lyžicami.
Všeličo sa naučíme,
no a radi pocvičíme.
Za potlesk vám ďakujeme,
my toho aj viacej vieme,
hneď vám to aj predvedieme.
čože je to za krása?
Zvoní zvonček a náš stromček
v celej kráse jagá sa.
Celý žiari, celý svieti.
Pozdravme ho piesňou deti!
No my nielen spievať vieme,
a čo vieme, rozpovieme.
Ja viem spraviť z kociek hrad.
Ja v autíčku pretekať.
Ja sa učím autoznačky.
A ja z knižky Čačky – hračky.
Našu školu radi máme,
a keď treba, pomáhame.
Keď sa s pastelkami hráme,
vždy po sebe upraceme.
Obliecť sa už vieme sami
a jesť nielen lyžicami.
Všeličo sa naučíme,
no a radi pocvičíme.
Za potlesk vám ďakujeme,
my toho aj viacej vieme,
hneď vám to aj predvedieme.
Traja svätí králi
Išli raz traja svätí králi z Východu
a pýtali sa v každom meste:
“Kadiaľ sa dostaneme do Betlema,
neviete deti o tej ceste?
Nevedeli to mladí ani dospelí,
tak králi putovali ďalej krajom
a sledovali jednu hviezdu zlatistú
s pôvabnou jasnou, ligotavou žiarou.
Keď hviezda zastala, kde Jozef prebýval,
tak vstúpili dnu putujúci králi.
Bučala tam kravička, dieťa kričalo,
nuž mu tí svätí králi zaspievali.
Išli raz traja svätí králi z Východu
a pýtali sa v každom meste:
“Kadiaľ sa dostaneme do Betlema,
neviete deti o tej ceste?
Nevedeli to mladí ani dospelí,
tak králi putovali ďalej krajom
a sledovali jednu hviezdu zlatistú
s pôvabnou jasnou, ligotavou žiarou.
Keď hviezda zastala, kde Jozef prebýval,
tak vstúpili dnu putujúci králi.
Bučala tam kravička, dieťa kričalo,
nuž mu tí svätí králi zaspievali.
V rímskokatolíckej cirkvi je druhým najhlavnejším sviatkom Sviatok narodenia Pána alebo Prvý sviatok vianočný, ktorý sa podľa gregoriánskeho kalendára slávi 25. decembra. Od reformácie sa Vianoce začínajú sláviť už deň vopred, na Štedrý večer (24. decembra). Oslava narodenia Ježiša Krista sa takto rozkladá do o niečo dlhšieho času. Kým protestanti sústreďujú svoju oslavu na podvečerné bohoslužby počas Štedrého dňa a na ranné bohoslužby na 25. decembra, tak rímski katolíci sústreďujú svoju oslavu najmä k času, keď odbije polnoc medzi 24. a 25. decembrom. Omša sa takto slávi priamo o polnoci a preto sa nazýva polnočná omša.
V mnohých krajinách sú 24. a 25. december dňami pracovného pokoja. Niekde sa podobne slávi aj Druhý sviatok vianočný (v cirkevnom kalendári sviatok sv. Štefana, v anglosaských krajinách tzv. Boxing Day) - ktorý pripadá na 26. decembra. Niektoré pravoslávne cirkvi slávia Vianoce podľa juliánskeho kalendára7. januára.
Vianoce patria spolu s Veľkou nocou a Turícami medzi hlavné kresťanské sviatky. Vianočné obdobie je jedným z období liturgického roka. Trvá od prvých vešpier Sviatku Narodenia Pána až do nedele po Sviatku Zjavenia Pána (ľudovo Traja králi).
Kresťania aj nekresťania slávia Vianoce vzájomným obdarovávaním sa. Tento zvyk je v protestantskom prostredí doložený od 16. storočia. V katolíckych rodinách sa darčeky naopak rozdávali na sviatok sv. Mikuláša. Medzi ďalšie vianočné zvyky a symboly patrí ľudová dramatizácia vianočného príbehu (od 11. storočia), stavanie jasličiek (od 13. storočia, sv. František z Assisi), adventný veniec (1839), vyzdobený vianočný stromček (od 19. storočia). Mnohé krajiny majú ďalšie špecifické vianočné zvyky.
Vianočné zvyky a tradície
K najbohatším, najzaujímavejším, ale aj najkomplikovanejším patria zvyky medzi Vianocami a Novým rokom. Sú spojené s vítaním znovu sa rodiaceho Slnka a boli tak hlboko zakorenené v tradícii európskych národov, že v štvrtom storočí nášho letopočtu presunula cirkev výročný deň narodenia Ježiša Krista na 25. december, ktorý bol dovtedy oslavovaný ako deň renesancie Slnka. V priebehu storočí sa ústrednou oslavou stalo síce Kristovo narodenie, súčasne však pretrvali staršie poverové úkony a obrady, súvisiace so zimným slnovratom.
Slnovrat v spojení s novým rokom bol z hľadiska duchovnej kultúry najvýznamnejším obdobím celého roka. Príkazy a zákazy, ktoré sa k nemu viazali, boli síce iracionálne, no z praktického hľadiska pôsobili pozitívne. Verilo sa, že ak cez Vianoce visel v dome kožuch, bude hynúť dobytok, ak šaty, do roka zomrie ten, komu patria. Vianočné pečivo sa pieklo na Štedrý deň, muselo byť hotové do východu Slnka. V priebehu pečenia si gazdiná očistila ruky od cesta na dvore, aby sliepky dobre znášali. Ak rukou od cesta potrela tvár dospievajúcemu chlapcovi, ušetrila ho ešte na dlhý čas od holenia. Keď už boli chleby v peci, podskočila, aby boli pekne vysoké.
Podľa počasia na Štedrý deň ľudia hádali, aké hospodárenie ich čaká na budúci rok. Tmavé nebo veštilo tmavé – teda plné stodoly a veľa ovocia. Veľký, svetlý mesiac bol predzvesťou neúrody, veľa hviezd znamenalo veľa kureniec a hrozna, zatiahnutá obloha dobrú dojivosť kráv. Zlou predzvesťou bola hmla – ak bola na horách, malo zomrieť veľa starých ľudí, ak v dolinách, mali zomierať mladí. Najviac a najzáhadnejších povier sa viaže k Štedrovečernej večeri, ktorá sa mohla začať, až keď vyšla prvá hviezda.
Slnovrat v spojení s novým rokom bol z hľadiska duchovnej kultúry najvýznamnejším obdobím celého roka. Príkazy a zákazy, ktoré sa k nemu viazali, boli síce iracionálne, no z praktického hľadiska pôsobili pozitívne. Verilo sa, že ak cez Vianoce visel v dome kožuch, bude hynúť dobytok, ak šaty, do roka zomrie ten, komu patria. Vianočné pečivo sa pieklo na Štedrý deň, muselo byť hotové do východu Slnka. V priebehu pečenia si gazdiná očistila ruky od cesta na dvore, aby sliepky dobre znášali. Ak rukou od cesta potrela tvár dospievajúcemu chlapcovi, ušetrila ho ešte na dlhý čas od holenia. Keď už boli chleby v peci, podskočila, aby boli pekne vysoké.
Podľa počasia na Štedrý deň ľudia hádali, aké hospodárenie ich čaká na budúci rok. Tmavé nebo veštilo tmavé – teda plné stodoly a veľa ovocia. Veľký, svetlý mesiac bol predzvesťou neúrody, veľa hviezd znamenalo veľa kureniec a hrozna, zatiahnutá obloha dobrú dojivosť kráv. Zlou predzvesťou bola hmla – ak bola na horách, malo zomrieť veľa starých ľudí, ak v dolinách, mali zomierať mladí. Najviac a najzáhadnejších povier sa viaže k Štedrovečernej večeri, ktorá sa mohla začať, až keď vyšla prvá hviezda.
Čo to bolo?
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
VIANOČNÉ DARČEKY
Výber vhodného darčeka nie je ľahká úloha
Základ dobrého daru je ten, že urobí radosť obdarovanému, a nie vám.
Keď neviete čo vybrať ako vhodný darček, tak si skúste spomenúť na záľuby obdarovaného, jeho túžby alebo si pospomínajte kedy ste ho/ju počuli hovoriť: " Takýto darček by som si tak želal..."
Keď neviete čo vybrať ako vhodný darček, tak si skúste spomenúť na záľuby obdarovaného, jeho túžby alebo si pospomínajte kedy ste ho/ju počuli hovoriť: " Takýto darček by som si tak želal..."
Vianočné a Novoročné želania a priania
Tieto Vianočné priania a želania môžete použiť aj ako Vianočné a Novoročné SMS.
Želáme Vám, nech si vyberiete najlepšie a najvhodnejšie vianočné darčeky.
Na stromčeku sviečka svieti, pokoj, šťastie nech k Vám letí.
A keď rozžiaria sa Vaše tváre, by hojnosti ste mali stále.
A keď rozžiaria sa Vaše tváre, by hojnosti ste mali stále.
Nech čerti od vás smolu odnesú, choroby nech stratia Vašu adresu. Veľké príjmy, malé dane, ostatného primerane. Počas celého roku všetko dobre praje...
Vianoce čisté a biele ako sneh, v živote len radosť, zdravie a smiech.
Silvestrovskú náladu po celý rok, šťastie nech sprevádza Váš krok.
Silvestrovskú náladu po celý rok, šťastie nech sprevádza Váš krok.
Zvončeky už zvonia a ihličie vonia, svetlo sviečok mihotavé, Vianoce k nám prišli práve. Preto sviatky krásne majte, v pohode ich prežívajte.
Kde sa vzal, tu sa vzal, stromček zrazu v izbe stál. Pod ním ležia balíčky, pre veľkých aj maličkých. Už sa celý ligoce, prajem krásne Vianoce.
